Ubytovanie Žaba logo ...to najlepšie pre váš oddych
+421 908 790 671 cuka@penzionzaba.sk

Zaujímavosti v okolí

Arborétum Mlyňany    27km

Arborétum Mlyňany sa nachádza v obci Vieska nad Žitavou. Nachádza sa tu viac ako 2300 druhov vzácnych cudzokrajných drevín. Charakteristickou črtou parkovo upravenej plochy je rozsiahle zastúpenie stálozelených drevín. Tieto majú svoj pôvod v rôznych, klimaticky odlišných častiach sveta.

Arborétum sa rozprestiera na ploche 67 ha v 2 katastrálnych územiach - Vieska nad Žitavou a Tesárske Mlyňany. Dominantu chráneného areálu arboréta tvorí romantický kaštieľ z r.1894 s charakteristickou vežou z r.1905.

Arborétum založil v roku 1892 Dr.Štefan Ambrózy-Migazzi. K mlynianskemu veľkostatku, získanému sobášom s Antóniou Migazziovou, prikúpil od tajnianskeho grófa Šimona Révaya dubovo - hrabový lesík vo Vieske. Práve tu začal realizovať svoj zámer. Podarilo sa mu sústrediť cudzokrajné dreviny a aklimatizovať ich na naše podmienky.

Do 40 ha dubovo-hrabového lesíka boli postupne dosádzané dovezené dreviny získané od zahraničných škôlkarských firiem v Nemecku, Francúzsku a Anglicku. Hlavným cieľom bolo sústrediť čo najviac cudzokrajných drevín a dokázať ich životaschopnosť v našich podmienkach.

V súčasnosti je arborétum sídlom jedného z pracovísk SAV. Pracovisko a sa pokladá za  priekopníka v rozvoji výskumu dendrofyziológie na Slovensku.

Arborétum je otvorené pre verejnosť v týždni od 8.00 do 18.00 hod. Cez víkend a vo sviatok od 9.00 do 18.00 hod. Do objektu arboréta je zákaz vodiť psov.

Podrobnejšie informácie o zbierkach arboréta, akciách pre verejnosť a vstupnom nájdete na webovej stránke arboréta http://www.arboretum.sav.sk/

Kaštieľ Pustý Chotár - Park Hotel Tartuf Beladice    28km

V Beladiciach, časti Pustý Chotár sa nachádza neoklasicistický kaštieľ, ktorý spolu s priľahlým 5 hektárovým parkom je evidovaný ako kultúrna pamiatka Slovenskej republiky. Dala ho postaviť šľachtická rodina Jesenských okolo roku 1820. V súčasnosti, po rozsiahlej rekonštrukcii je ideálnym pre oddych návštevníkov i organizáciu rôznych firemných a spoločenských podujatí.

Levický hrad    31km

Levický hrad bol postavený v druhej polovici 13.-teho storočia na skalnej vyvýšenine nad močaristým územím. Na jej najvyššom mieste postavili gotický hrad, ktorý sa stal súčasťou panstva Matúša Čáka Trenčianskeho, neskôr sa stal hradom kráľovským. Mal chrániť cestu do kláštornej pevnosti v Hronskom Beňadiku a do stredovekých banských miest. Hrad často menil majiteľov, ktorí ho viackrát prestavali. Jadro hradu tvoril gotický palác a opevnenie s kruhovou baštou. Po požiari v roku 1434 bol hrad znovu prestavaný. V 16.-tom storočí sa stal jednou z pätnástich pevností, ktoré mali zastaviť tureckú inváziu. V roku 1571 dal župan Tekovskej stolice postaviť na dolnom nádvorí pohodlný renesančný kaštieľ, kde dnes sídli Tekovské múzeum.
V roku 1578 bol hrad natoľko dobre opevnený, že ho Turci márne obliehali. Dobyli ho až v roku 1663, pričom o rok boli porazení a hrad sa opäť dobre opevnil. Vnútorné budovy hradu zničili až v roku 1709 Rákocziho vojská pri bitke s cisárskymi. Eszterházyovci, ktorí ho poslední vlastnili v 18-tom storočí, ho využívali len ako sklady.

V rámci pamiatkovej záchrany objektu boli v 70.-tych rokoch 20.-teho storočia zakonzervované ruiny hradu a opevnenia, pričom v dolnom (Dóboovskom) kaštieli sa umiestnilo Tekovské múzeum.

Z hradu sa zachovalo murivo horného hradu s gotickým palácom, východná bašta (využívaná ako čajovňa), juhozápadný bastión (slúži ako amfiteáter). Súčasťou areálu je Dobóovský renesančný kaštieľ zo 16. storočia a kapitánsky dom so západnou baštou, sídlom Tekovského múzea

http://www.muzeumlevice.sk/

Nitriansky hrad    35km

Nitriansky hrad sa nachádza na skalnatom vrchu. Pozostáva zo štyroch častí: z katedrály, biskupského paláca, hospodárskych budov a vonkajšieho opevnenia hradu. Historické miesto vrchu, na ktorom sa Nitriansky hrad nachádza, bolo na Slovensku osídlené už v 9. storočí, hrad bol vystavaný v období rozpadu Veľkomoravskej ríše. Prvé zmienky o hradisku pochádzajú v histórii z roku 871. Súčasný vzhľad Nitrianskeho hradu pochádza zo 17. storočia. K vstupnej bráne hradu  vedie kamenný most so sochami svätých. Najvýznamnejším historickým miestom a umeleckou pamiatkou na hrade je hradná katedrála. Jej najstaršou časťou je kostol sv. Emeráma postavený v 11. storočí. V katedrále sa pravidelne konajú bohoslužby a je obľúbeným miestom pre uzatváranie manželstiev. V roku 1241 odolal Nitriansky hrad vpádu Tatárov, neskôr ho poškodil požiar, v 14. storočí bol hrad dobytý a poškodený  Matúšom Čákom Trenčianskym. V 15. storočí bolo vybudované gotické opevnenie Nitrianskeho hradu, ďalšie opevnenie bolo postavené v 16. storočí na ochranu Slovenska pred tureckými vojskami. V 18. storočí bol na hrade vybudovaný biskupský palác.

Na Nitrianskom hrade v súčasnosti sídli biskupský úrad a archeologický ústav Slovenskej akadémie vied na Slovensku. V samotnom areáli hradu si prezrite nádvorie a výhľad na mesto. Po vysokých schodoch prejdite ku katedrále, za ktorou je studňa, historické hradisko a nádherný výhľad na okolie Nitrianskeho hradu cez malé okienka. Pred vstupom do areálu hradu sa nachádza park so súsoším sv. Cyrila a Metoda a Mariánskym stĺpom (Morovým stĺpom).

Prístup

K Nitrianskemu hradu sa dostanete z centra mesta, smerom na Župné námestie. Pri župnom dome je brána, ktorá slúži ako vstup na Pribinovo námestie pred hradom. Odtiaľ sa cez park dostanete až k hradu. Ak prídete autom, pred vstupom do brány je potrebné zaparkovať auto. Parkoviská sú v okolí hradu, alebo priamo na Župnom námestí, na Farskej ulici , alebo Mostnej. Pokiaľ prídete autobusom alebo vlakom, cesta zo stanice k Nitrianskemu hradu trvá približne 20 - 30 minút smerom do centra mesta pozdĺž pešej zóny až k Župnému námestiu.

Viac informacií na: http://www.muzeum.sk/

Botanická záhrada, Nitra    35km

Botanická záhrada v Nitre bola založená v roku 1982 ako účelové zariadenie Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre. Vlastný areál Botanickej záhrady je nepravidelného tvaru, v strede sa nachádza umelé jazierko, návršie a niekoľko vzájomne pospájaných peších komunikácií, ktoré plochu delia na nepravidelné útvary, parkovo esteticky stvárnené. V súčasnosti je Botanická záhrada vedecko-pedagogickým zariadením Slovenskej poľnohospodárskej univerzity a zabezpečuje vedecko-výskumnú, kultúrno-výchovnú a didaktickú činnosť.

Najbohatšie zbierky záhrady sú skleníkové kultúry umiestnené v troch skleníkoch, kde je sústredených 2 000 botanických druhov a 3 000 kultivarov orchideí, ktoré pochádzajú zo všetkých tropických oblastí sveta. Celkovo vlastní Botanická záhrada SPU vo svojich zbierkach 6 400 druhov tropických.

Jelenská Gaštanica    35km

Jelenská Gaštanica - chránená študijná plocha na západnom svahu vrchu s hradom Gýmeš. Výsadbu gaštana jedlého založil v rokoch 1240-1241 gróf Forgach. Nachádzajú sa tu stromy staré 300 i 400 rokov. Gaštanica je najstarší umelo založený porast tohto druhu, ktorý sa úspešne aklimatizoval v prostredí dubovo-hrabových lesov.

Hrad Gýmeš    35km

Gýmeš je zrúcanina hradu na strmom kremencovom kopci Dúň (514 m n. m.) na južnom svahu pohoria Tribeč, zhruba 5 km na sever od obce Jelenec (Gýmeš). Zrúcanina je výraznou dominantou širokého okolia. Gýmeš je jedným z rodových hradov šľachtického rodu Forgáchovcov – spolu s Haličským zámkom.
Hrad dal postaviť pravdepodobne v r. 1253 – 1270 na mieste starého hradiska Ivankov syn Ondrej, účastník bitky pri Slanej.
Najstaršie jadro hradu vymedzoval hradobný múr ranogotického opevnenia, ktoré uzatváralo trojuholníkové nádvorie. Na južnej strane, na vyvýšenine bola hranolová veža s obytnou a obrannou funkciou. Koncom 13. storočia pristavali ďalšiu vežu. Medzi veže postavili potom paláce v spoločnom opevnení.
V tejto podobe poznal hrad Matúš Čák Trenčiansky a takto stál až do 15. storočia. Vtedy, za panstva Forgáchovcov, sa začína rozsiahla výstavba, budujú sa nové paláce a rozsiahle opevnenie. Práce na obranných zariadeniach pokračovali aj v 16. storočí, keď pri vstupe do hradu postavili veľkú vežu lichobežníkového pôdorysu a valcovitú vežu.
Zvýšené roboty, poplatky a dane vyústili v roku 1610 do roľníckej vzbury poddaných, ktorú panstvo kruto potlačilo. Pri obnove hradu, zničeného Turkami po páde Nových Zámkov na jeseň 1663, postavili na južnej, najviac ohrozenej strane nové opevnenie s delovými baštami.
Gýmeš bol jedným z mála hradov, kde prebiehali stavebné práce ešte v 18. storočí. Do tohto obdobia sa datuje premena gotického paláca na rodovú kryptu Forgáčovcov s kaplnkou. Až v polovici 19. storočia panstvo hrad definitívne opustilo a začal sa rozpadávať.

Horizontálne pôsobiacu siluetu stredovekého hradu modelujú tvary zachovaných častí obvodového muriva a konštrukcií hradných budov a opevnení. Otvory okien a vstupov si zachovali na viacerých miestach kamenné obruby; neskorobaroková architektúra kaplnky je čitateľná najmä členením stien zdvojenými pilastrami a profilovanými rímsami, ktoré kedysi niesli klenbu priestoru.

Zámok Topoľčianky    38km

Pôvodne neskorogotický zámok z 15. - 16. storočia v renesančnom a barokovom slohu s klasicistickými prístavbami. V rokoch 1923 až 1951 slúžil ako letné sídlo prezidentov republiky. Od roku 1951 tri renesančné časti slúžia ako hotelová časť na prechodné ubytovanie hostí a v južnom klasicistickom krídle je umiestnené múzeum, ktoré je prístupné po celý rok početným domácim a zahraničným návštevníkom. V kaštieli je baroková kaplnka, keramika a rozsiahly knižný fond. Zámok je národnou kultúrnou pamiatkou. Majiteľom zámku je Jednotný majetkový fond odborových organizácií v SR

http://www.zamok-topolcianky.sk

Národný žrebčín v Topoľčiankach    38km

Žrebčín bol založený v roku 1921 je špecializovaným a jedinečným zariadením svojho druhu na chov koní tradičných a športových plemien.Chov 550 koní, 4 plemien je európskou raritou. Tradičné plemená Slovenského teplokrvníka, plemená Lipican, Shagya Arab a Hucul sú zahrnuté do chránených plemien v organizácií FAO. Žrebčín vytvára podmienky pre záujemcov o jazdu na koni, vozenie kočom a je spoluorganizátorom dostihových dní, ako aj mnohých parkúrových súťaží.Veľkému záujmu prívržencov hipoturistiky sa teší hipologické múzeum, ktoré je jediné na Slovensku.

Kostol sv. Michala Archanjela, Dražovce    39km

Kostol sv. Michala Archanjela je vybudovaný z  kameňa a zmiešaného muriva, má obdĺžnikový pôdorys s polkruhovou svätyňou na východe a s murovanou ihlancovou vežou na západe. Archeologicky odkrytý pôvodný kostol datujeme do obdobia okolo pol. 11. storočia. Výstavba objektu siaha do obdobia prelomu 11. a 12. storočia. Najstarší kostol mal obdĺžnikovú loď a podkovovitú svätyňu. Vo svätyni sa zachovala aj podmurovka pôvodného oltára. Dnešný kostol dostal stavebnými úpravami v 12. storočí románsky ráz. Loď bola rozšírená a pôdorys svätyne sa zmenil na polkruhový. Nasledovala dostavba múrov lode a preklenutie svätyne novou konchou. Na začiatku 13. storočia bola postavená empora a veža. V 1. pol. 20.storočia dostal kostol nový krov a strechu a v 2. pol. toho storočia omietky a dlažbu. V r. 1993 - 1999 bol kostol obnovený so zvýraznením jeho románskeho charakteru. Medzi cenné architektonické detaily fasád patria románske polkruhové okná, presvetľujúce loď a kamenná armatúra nároží, portál z konca 18. storočia so zvyškami pôvodného románskeho portálu a dve kópie kamenných nápisových tabúľ, viažuce sa k úpravám kostola v r. 1780 a 1829. V interiéri sú reštaurované zvyšky románskych omietok a neskorogotickej šablónovej výmaľby v sivočiernej a červenej farebnosti s geometrickým kosoštvorcovým motívom. Zariadenie tvorí tehlový oltár z r. 1999.
http://www.nisys.sk/

Kláštor Hronský Beňadik    41km

Hovoria o ňom, že je to Perla Pohronia a to vďaka kráse starého benediktínskeho gotického chrámu.
Na mieste dnešného kostola bola prvá románska bazilika postavená v 11. storočí. Bola vystavená v roku 1075. Jej základy boli objavené pri reštauračných prácach v 19. storočí.
Dnešnú trojloďovú stavbu postavili v rokoch 1346 -1375. V súčasnosti patrí kláštorný kostol k najvýznamnejším gotickým stavbám na Slovensku.
V súčasnosti je farnosť spravovaná rehoľou pallotínov, je stále živým miestom konania pútí, pravidelných bohoslužieb, modlitieb, táborov a tiež duchovných cvičení.

Relikvia Kristovej Krvi    41km

Veriaci putujú do Hronského Beňadiku, aby našli pokoj, uzdravenie a silu aj vďaka Relikvii Kristovej Krvi. Relikviou je kúsok z Veronikinej šatky s kvapkami Kristovej Krvi, ktorú daroval pápež Pavol II. kráľovi Matejovi Korvínovi a ten za dôstojné miesto uloženia relikvie uznal Hronský Beňadik. V súčasnosti sa relikvia nachádza v kaplnke Božskej Krvi.

Zubria obora Topoľčianky    42km

Zubria zvernica v Topoľčiankach bola založená v roku 1958. Jej poslaním bolo prispieť k záchrane Zubra hôrneho pred vyhynutím, pretože v čase jej vzniku žilo na celom svete iba 150 jedincov tohto druhu. Zubria zvernica má výmeru 140 ha, z toho vlastné chovateľské jadro má výmeru 27 ha, zostávajúcu časť zvernice zaberá ochranné pásmo. Chovná časť zubrej zvernice je rozdelená na štyri oddelenia. Zubry žijú striedavo vo všetkých štyroch častiach. V súčasnosti počet zuborv chovaných v zajatí prekročil kritickú hranicu pre zachovanie druhu. Zubor bol vyradený z červenej knihy ohrozených živočíchov a bol vyhlásený za chránený živočíšny druh.
Kontakt: 037 6403424, kŕmenie zubrov je každý deň od 8,00 do 9,00 h a od 13,00 do 14,00 h.

Skalné obydlia v Brhlovciach    44km

K najvýznamnejším pozostatkom ľudovej architektúry patria bezpochyby Skalné obydlia v Brhlovciach. V roku 1992 tu Tekovské múzeum zriadilo muzeálnu expozíciu, ktorá dokumentuje tunajšiu zvláštnu formu ľudového obydlia, staviteľstvo a bytovú kultúru obyvateľov Brhloviec. Skalné obydlie, usadlosť č. 142, obdržala v roku 1993 medzinárodné ocenenie za záchranu a reštauráciu architektonickej pamiatky "Europa Nostra".

Čierny hrad    46km

Čierny hrad patrí medzi menej známe Slovenské hrady. Jeho nepatrné zvyšky sa nachádzajú na homoľovitom výbežku Tribečského pohoria nedaľeko obce Zlatno. O jeho minulosti sa toho veľa nevie a do nedávna sa na ňom ani nerobil žiaden archeologický výskum.
Vznikol pravdepodobne na ochranu lokálnych ryžovýsk zlata niekedy na prelome 13. a 14. storočia. Šľachtickú fundáciu napovedá donácia susednej obce Zlatno pre Marka a Jána, synov Báša z r. 1328. Hrad pravdepodobne plnil aj komunikačnú funkciu, keďže je z neho dobrý výhľad na okolité hrady Gýmeš a Hrušov i neďaleký hrádok vo Velčiciach. Nálezový materiál ako aj dispozícia hradu umožňuje predpokladať, že zanikol niekedy na prelome 14. a 15. storočia.
Hrad mal jednoduchú dispozíciu. Severojužne orientované kamenné jadro hradu o rozmeroch približne 45m x 15m bolo z juhu ohraničené hranolovou vežou a na severe palácom o rozmeroch cca. 16 x 8 m. Medzi týmito objektami sa nachádzalo šesťuhoľníkove nádvorie z východu a západu ohraničené hradbou. Na nádvorí boli archeologickým výskumom odkryté drevené objekty pravdepodobne hospodárskeho charakteru. Kráter v strede nádvoria napovedá cisternu. Vstup na nádvorie sa predpokladá od juhozápadu. Toto jadro bolo obohnané vnútornou priekopou a valom, na ktorom sa pravdepodobne nachádzala aj kamenná hradba. Vstup do areálu hradu sa nachádzal na severozápade. Hrad je zaujímavý tým, že na rozdiel od iných hradov na okolí neprešiel mohutnými prestavbami súvisejúcimi s nástupom palných zbraní a zachoval si tak pôvodnú stredovekú dispozíciu jadra i unikátne valové opevnenie lemujúce hradné jadro. Čierny hrad tak predstavuje jedinečnú ukážku typického hradu z 13. a 14. storočia.

Hrad Breznica    47km

Zrúcaniny hradu Breznica sa nachádzajú na vrchu Hrádok, juhovýchodne nad obcou Tekovská Breznica, ktorý je ohraničený od severu Chválenskou dolinou a Priesilskou dolinou od juhu. Poloha umožňovala výhľad na historickú „Slovenskú bránu“, opátstvo v Hronskom Beňadiku a na 7 km vzdialenú Novú Baňu.

Dnes je viditeľná dispozícia hradu v teréne, na základe ktorej vznikol predchádzajúci popis. Relikt prístupovej cesty sa čiastočne zachoval v ohybe pod severozápadným predhradím, ďalej fragment muriva severovýchodnej steny, priľahlého severného nárožia a deštruované JV murivo - tie tvorili vežu. Zachoval sa aj prízemný fragment muriva dĺžky 720 cm, ktorý je asi zvyškom hranolovej bašty a viditeľné sú aj valy.

Lodný mlyn Kolárovo    48km

Prírodný areál - plávajúceho vodného mlyna sa nachádza neďaleko mesta Kolárovo v juhozápadnej časti Žitného ostrova. Areál leží na polostrove, ktorého hranice tvoria toky Malého Dunaja a Váhu z jednej strany a mŕtveho ramena Malého Dunaja zo strany druhej. Bol vybudovaný ako súčasť kultúrnej pamiatky Plávajúci mlyn na území, ktorého zloženie flóry a fauny je typickým reprezentantom ekosystému lužného lesa.

Hrad Hrušov    49km

Hrušovský hrad je zrúcanina gotického hradu nachádzajúca sa na kremencovom vrchu Skalka nad cestou z Topoľčianok do Skýcova, v katastrálnom území obce Hostie.

Počiatky Hrušova nie sú známe, údajne bol postavený po odchode Tatárov, v listinách sa prvý raz spomína v roku 1253. V rokoch 1321 až 1344 patril rodine Levických a potom sa stal kráľovským majetkom. Roku 1347 kráľ Ľudovít Veľký daroval Hrušov synovi župana Julia z Topolčian, magistrovi Mikulášovi a jeho pokrvnému bratovi Ondrejovi. V darovacej listine sa hrad objavuje pod názvom "Castrum Nostrum Hurusov". Neskôr sa stal znovu kráľovským majetkom a bol pod správou kastelánov. V polovici 16. storočia bol darovaný topoľčianskemu panstvu, kam patrí dodnes.

Kaštieľ Skýcov    49km

Renesančný kaštieľ postavený v roku 1663, no jeho prví vlastníci nie sú známi, pravdepodobne to boli Bebekovci alebo Zápoľskovci. Kaštieľ bol opevnený, s nárožnými vežami. V roku 1813 si ho odkúpilo knieža Arthur Odescalchi. Dal na kaštieli postaviť vežu Neboj sa, kaštieľ obohnal priekopou a opatril padacím mostom. Bol opustený začiatkom 18.storočia a stál v zrúcaninách až do roku 1883, keď prebehla jeho novorománska rekonštrukcia. Bol prebudovaný na spôsob novorománskeho hradu. Jadro tvoril palác stavaný na spôsob obytnej veže s klenutými priestormi a so slávnostnou sálou, osvetlený polkruhovo ukončenými združenými oknami. Na hlavný palác nadväzovala ďalšia jednotraktová obytná budova, ukončená priečnym krídlom, uzatvárajúca spolu s opevnením nádvorie. Hmoty kaštieľa rozčlenili v nároží kruhovou baštou, kruhovou schodišťovou vežou s vysokou strechou v centre súboru s päťbokým štvorpodlažným výstupkom. Nerovné výbežky, hra hmôt a tvarov vytvorili vidinu stredovekého zámku stavaného v 12.-13. storočí. Z kruhovej nárožnej bašty je dobrý výhľad na blízky Hrušovský hrad. V minulosti si signalizovali nebezpečenstvo fakľami. Podľa tradície sú objekty prepojené podzemnou chodbou. V roku 1903 odkúpil skýcovké majetky vrátane kaštieľa arcivojvoda Augustín Habsburský a pripojil k Topoľčianskam. Zámoček bol vypálený pri ústupe nemeckých vojsk počas 2. svetovej vojny spolu s dedinou, za to, že obyvatelia pomáhali partizánom.

V posledných rokoch sa prikročilo k rekonštrukcii kaštieľa, bola vyčistená vodná priekopa a vnútro objektu. V poslednej dobe sa objavili úvahy o jeho možnom využití ako ubytovacieho zariadenia a týmto spôsobom dofinancovať jeho rekonštrukciu.

Vodný mlyn Bohunice    49km

Vysunutá expozícia bola verejnosti sprístupnená v roku 1978 po rozsiahlej rekonštrukcii. Mlynská usadlosť bývalého mlynára Pavla Turčana sa nachádza asi 2 km od horného konca obce, pri potoku Sikenoca v prekrásnom prostredí Štiavnických vrchov. Ide o typ vodného mlyna s kolesom na vrchný pohon. Úpravy mlynskej budovy sa vykonali v roku 1911 a 1938, keď bola zavedená elektrina a zmodernizované mlecie zariadenie. Mlyn sa skladá z obytnej a technickej časti, ktoré sú oddelené múrmi a majú samostatné vchody z dvora. Obytná časť pozostáva z izby, kuchyne a komory, ku ktorej prilieha pivnica a je zariadená dobovým nábytkom a inventárom. Technickú časť tvorí mlynica s funkčnými a kompletným mlynskými strojmi a kolesovňou.

http://www.muzeumlevice.sk

Rímske Lapidárium v Komárne, Pevnosť Komárno    53km

Rímske Lapidárium
Po napoleonských vojnách na rozkaz cisára Františka I. v 19. storočí bol okolo komárňanskej pevnosti, ležiacej na sútoku Váhu a Dunaja, postavený jeden z najväčších pevnostných systémov v Európe. Bašta VI., ktorá bola postavená v prvej polovici 50-tych rokov 19.storočia, je najväčšou pevnostnou stavbou 6 km dlhej komárňanskej obrannej línie pozostávajúcej z jedenástich bášt.
V objekte bastiónu VI. pevnostnej línie, ktorá je zaujímavou fortifikačnou stavbou z 19.storočia, múzeum zriadilo lapidárium rímskych kamenosochárskych pamiatok. Väčšina exponátov pochádza z 2. – 4. stor.n.l. z rímskych hraničných opevnení Brigetio a Celemantia, vybudovaných v blízkosti Komárna. Expozícia "Rímske lapidárium" v najväčšej bašte komárňanského pevnostného systému prezentuje rímske kamenosochárske pamiatky (oltárne a náhrobné kamene, sarkofágy, sochy, architektonické články) z I. až IV. st. po Kr

http://www.muzeum.sk/

Pevnosť Komárno
Mesto Komárno sa pýši jedinečnou pevnosťou, ktorá nemá na Slovensku páru. Presnejšie by sme mali hovoriť o niekoľkých pevnostiach, ktoré spolu vytvárali prepracovaný fortifikačný systém bastiónového typu. 
Po vpáde Turkov do Uhorska sa v roku 1546 začal stavať obranný bastiónový systém reprezentovaný dnešnou Starou a Novou pevnosťou. Z podnetu cisára Leopolda II. v druhej polovici 17. storočia pevnostný systém zdokonalili do podoby, ktorá bola najmodernejšia v strednej Európe.
V rokoch 1839 až 1847 vybudovali tzv. Palatínsku líniu opevnení s 5 menšími pevnosťami prepojenými zemnými valmi. V roku 1866 sa začala výstavba tzv. Vážskej línie nadväzujúc na Palatínsku líniu a neskôr ešte pribudli predsunuté pevnosti postavené aj na opačnom brehu Dunaja. 
Dnes sa v Bastióne VI. nachádza verejnosti prístupné rímske lapidárium.

Nádvorie Európy, Komárno    53km

Komárno na svojom Nádvorí Európy umiestnilo viac ako štyri desiatky budov, postavených v mierke jedna ku jednej, ktoré reprezentujú architektúru a stavebné slohy typické pre rôzne európske štáty. Obdivovať a prípadne aj porovnávať môžete pestrofarebné budovy z Fínska, Walesu, Vatikánu, Islandu či Grónska, oddýchnuť sa dá na lavičkách pri fontáne nazvanej Milénium. Tvorcom sa podarilo vytvoriť harmonickú súhru niekedy absolútne odlišných architektonických znakov. Pri prehliadke pestrofarebných budov sa nezabudnite porozhliadnuť aj po sochách patrónov Európy, ktoré dotvárajú atmosféru nádvoria - či už je to socha Žigmunda Luxemburského, Mateja Korvína, Panny Márie či Márie Terézie. Nádvorie je obľúbenou zástavkou turistov, ktorých láka jeho osobitný príjemný charakter.

Dom ľudového bývania Matúškovo    56km

Pamiatkovo chránený dom bol postavený v roku 1847. Národopisná expozícia bola verejnosti sprístupnená v roku 1984. Expozícia predstavuje spôsob ľudového bývania pôvodného obyvateľstva obce na prelome 19. a 20. storočia a Slovákov prichádzajúcich sem z Dolnej zeme v roku 1947.
Na čelnej strane domu možno z pohľadu ulice čítať nasledovný text "PANYIK FERENCNÉ ÉPÍTETTE ANNO 1847. 27. MÁR" (Dala postaviť manželka Františka Panyika P.P 27. marca 1847). Stavebné riešenie budovy nevykazuje charakter okolitých stavieb. Dom je zo surových tehál, nabielo nalíčený, s trstinovou strechou podopretou nožnicovými stĺpmi. Na ulicu je výhľad z pavlače cez asymetricky umiestnené okno. Pavlač je ohradená latami, vedľa okna sa nachádza malá komora. Dlažba pavlače je z tehál, z nej sa vchádza do pivnice, kde sa nachádza hrobľa, jama na uskladnenie poľnohospodárskych produktov pokrytá zemou. V roku 1984 budovu zreštauroval okresný úrad na ochranu pamiatok a v jej obytných meistnostiach zriadil múzeum. V izbe zo strany ulice a v kuchyni možno vidieť vnútrajšok gazdovského bytu z prelomu toho storočia, ktorý organicky splýva so zovňajškom budovy. Interiér tvorí drevená lavica v tvare obdĺžníka, farebná debna, skrina, malý domáci oltár, skrine a secesne zdobená posteľ. Nábytok dopôňujú visacia lampa a obrusy.
V kuchyni pod komínom sa kedysi varilo na otvorenom ohni. Zariadenie kuchyne tvorí malý stôl, stojan na lavór a sevis. V zadnej izbe sa môžeme zoznámiž s bytovou kultúrou
slovenských obyvateľov, ktorí sa v roku 1947 presídlili do obce z maďarského Tótkomlósu (Slovenský komlóš). Stena je vymaľovaná farbotlačou pomocou šablón. V izbe je umiestnený stolársky nábytok zdobený pestrými kvetmi, baldachýnové postele, skrine, kanapa a debička. Bohato zdobené posteľné prádlo ako aj úpravenú posteľ dopĺňa množstvo okrasných malých vankúšikov, ktoré boli symbolom majetnosti.

http://www.matusovo-kralovstvo.sk/

Oponický Hrad    56km

Oponický hrad sa nachádza o východnej časti pohoria Tribeč v CHKO Ponitrie, nad obcou Oponice 333 m.n.m. Z rovnomennej obce sme sa vybrali po zelenej turistickej značke okolo novozrekonštruovaného kaštieľa z ktorého bude po novom hotel a kde bude umiestnená Apponyiovská knižnica s 30 tisíc zväzkami. Bibliotéku založil gróf Anton Juraj Apponyi počas svojho pôsobenia na viedenskom cisárskom dvore okolo roku 1774. V obci sa nachádza ešte malý reresančný kaštieľ slúžiaci ako Apponyiho poľovnícke múzeum.

Ostrihomská bazilika    68km

Ostrihomská bazilika je po bazilikách sv. Petra (Rím) a sv. Pavla (Londýn) tretím najväčším kostolom v Európe. Rozprestiera sa na ploche 5 660 m2 čím je najväčšou sakrálnou stavbou v Maďarsku a zároveň najvyššou pamiatkou krajiny. Vysvetlená bola 31. augusta 1856, ešte pred ukončením výstavby. S výstavbou centra maďarskej katolíckej cirkvi sa začalo v r. 1822, na základe plánov Sándora Rudnayho, na hradnom vrchu, na starých základoch bývalého kráľovského hradu. Ceremónie sa zúčastnil aj František Jozef, z tejto príležitosti komponoval Franz Liszt Ostrihomskú omšu, ktorú pri tejto príležitosti sám dirigoval.
Niekoľko zaujímavých údajov o Bazilike:
• Monumentálna budova je 118 m dlhá, 49 m široká, výška kupoly z vnútra je 71,5 m, jej priemer je 33,5 m
• 8 stĺpov podopierajúcich timpanon sú 57 m vysoké
• hrúbka steny je 17 m – najhrubšia v Strednej Európe
• oltárny obraz od Michelangela Grigolettiho je najväčším oltárnym obrazom na svete na jednom plátne
Zvonica
Bazilika má 3 zvony. Veľký zvon v južnej veži váži 5 827 kg, jeho priemer je 218,5 cm. Lial ho László Szlezák v r. 1938. Jeho predchodca, pôvodný zvon, ktorý praskol v r. 1930 vážil 5 467 kg. Stredný zvon s priemerom 81 cm, nachádzajúci sa tiež v Južnej veži, je prácou Andrása Schaudta. Váži 280 kg. Najmenší zvon – umieráčik – s priemerom 31 cm váži len 20 kg. Lial ho Joseph Steinstock v Budíne.
Dolný kostol
V kripte dolného kostola sa nachádza cez 100 hrobiek stredovekých kňazov a ostrihomských arcibiskupov. Tu boli 4. mája 1991. umiestnené aj pozostatky arcibiskupa (hercegprímás) Józsefa Mindszentyho. Od tejto doby sa stal dolný kostol pútnickym miestom.

Dom ľudového bývania Veľké Úľany    70km

Dom bol postavený v roku 1910. Expozícia je venovaná spôsobu ľudového bývania na juhozápadnom Slovensku začiatkom 20. storočia.

Banská Štiavnica    70km

Banská Štiavnica je jedným z najkrajších a historicky najzaujímavejších miest na Slovensku. V decembri roku 1993 sa Banskej Štiavnici dostalo najvyššieho medzinárodného uznania, keď bolo mesto spolu s technickými pamiatkami v okolí zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

V historickom jadre mesta - mestskej pamiatkovej rezervácii je 360 objektov umelecko - historických pamiatok. Archeologické nálezy na vrchu Glanzenberg dokazujú , že prvotné baníctvo sa na území dnešnej Banskej Štiavnice rozvíjalo už v období keltského osídlenia.

Dejiny mesta sa najneskôr začali písať od roku 1238, kedy boli udelené Banskej Štiavnici privilégiá kráľovského mesta.História Banskej Štiavnice je od vzniku mesta úzko spätá s baníctvom, o čom svedčí jej erb, kde je na modrom štíte zobrazené strieborné opevnenie a zlaté banské nástroje. Banskoštiavnický rudný revír v ťažbe striebra od 13. až do konca 18. storočia bol v niektorých obdobiach najproduktívnejším zo všetkých banských revírov v Európe a aj v ťažbe zlata patril k najvýznamnejším producentom. V 13. storočí na pozvanie panovníka prichádzajú do mesta nemeckí osadníci, predovšetkým baníci z dolnonemeckých a rakúskych území. Už v tomto období stáli v meste dve neskororománske baziliky, vzdialené od seba len 500 m, čo svedčí o bohatstve a prosperite mesta. Politický význam mesta sa upevnil vytvorením Zväzu stredoslovenských banských miest na konci 14. storočia. Prosperitu mesta narušili mocenské boje o uhorský trón a následné zemetrasenie v rokoch 1442 až 1443.
Ani tieto udalosti však nedokázali zastaviť vzrastajúci význam a bohatstvo mesta. Na prelome 15. a 16. storočia bohatí mešťania a majitelia baní investujú svoje peniaze do výstavby honosných reprezentačných sídel. To sa významne odzrkadlí na celkovej podobe mesta. Po porážke uhorskej armády tureckými vojskami v bitke pri Moháči (1526) sa pod hrozbou tureckých nájazdov v meste začalo s výstavbou fortifikačného systému, ktorého výstavbou bol poverený taliansky staviteľ Pietro Ferrabosco. Na konci 16. storočia sa mesto stalo sídlom banskej komory a hlavného komorsko-grófskeho úradu, ktorý spravoval bane, huty a mincovne v celej stredoslovenskej oblasti. V roku 1627 sa v miestnych baniach prvýkrát na svete použil pušný prach na banský odstrel.

17. storočí Banská Štiavnica prežila svoje zlaté obdobie. Ťažba zlata a striebra dosiahla najvyšie hodnoty v roku 1690 (605 kg zlata, 29 000 kg striebra). Ruka v ruke s hospodárskym a technickým rozvojom i samotné mesto zaznamenalo kultúrny a stavebný rozmach. Uskutočňujú sa viaceré prestavby, mesto sa stáva centrom spoločenského a kultúrneho diania. V 18. storočí je Banská Štiavnica  tretím najväčším  mestom     v Uhorsku. Významným medzníkom v histórii mesta bolo zriadenie Baníckej akadémie v roku 1762. Bola to prvá vysoká škola technického charakteru na svete a Banská Štiavnica sa stala centrom rozvoja banskej vedy a techniky v Európe. Prvá prednáška na Baníckej akadémii odznela 1. októbra 1764. S menami profesorov tejto školy sú spojené mnohé európske, ba aj svetové prvenstvá v oblasti vedy a techniky. Banícka akadémia sa neskôr zlúčila s Lesníckym inštitútom a tak vznikla Banícka a lesnícka akadémia v Banskej Štiavnici. Akadémia vyškolila množstvo banských odborníkov, ktorí sa podieľali na zavádzaní nových metód a postupov pri ťažbe rúd prakticky na celom svete. Práve vďaka jej študentom sa zachovala najrázovitejšia a súčasne najpô-sobivejšia tradícia Banskej Štiavnice -SALAMANDER. Je to svojrázny sprievod mestom v dobových kostýmoch, presýtený atmosférou zašlých slávnych čias. Koná sa každoročne začiatkom septembra.

Do polovice 18. storočia bol v okolí Banskej Štiavnice vybudovaný jedinečný banský vodohospodársky systém pozostávajúci zo 60 vodných nádrží - tajchov, ktoré sú v súčasnosti vyhľadávanými strediskami letných dovoleniek.  Tieto jazerá sú včlenené do malebnej hornatej prírody Štiavnických vrchov s najvyšším vrchom - Sitno /1009 m. n. m./, ktoré je opradené legendami. Štiavnické vrchy sú popretkávané náučnými chodníkmi, na ktorých možno obdivovať technické pamiatky /štôlne, povrchové dobývky/, ale hlavne prekrásnu flóru a faunu.

Máte záujem o ubytovanie? Kontaktujte nás ešte dnes !

Rezervácia ubytovania Termálne kúpalisko Podhájska

Kontakt

Ing. Ľudovít ČUKA
ul. Družstevná 590/28
941 46 Trávnica
Slovensko
Mobil: +421 908 790 671
E-mail: cuka@penzionzaba.sk

Úvod | Ubytovanie | Cenník | Fotogaléria | Zaujímavosti v okolí | Voľný čas | Zimné mesiace | Mapa | Akcia!!! | Termálne kúpalisko Podhájska | Kontakt

Copyright 2012 © penzionzaba.sk Všetky práva vyhradené.